História biliardu

Biliard patrí medzi najstaršie a najpopulárnejšie spoločenské hry na svete. Jeho história siaha až do stredoveku a za stáročia prešiel viacerými vývojovými etapami – od hry hranenej pod holým nebom až po moderný šport s presnými pravidlami a profesionálnymi súťažami.

Počiatky biliardu

Pôvodný biliard vznikol ako hra hraná pod holým nebom na zemi a viac pripomínal golf či kriket než moderný stolný šport. Dôkazy o tejto podobe hry nachádzame v historických dokumentoch a ilustráciách z 15. storočia, ktoré zobrazujú ľudí hrajúcich „predchodcu“ dnešného biliardu s príslušnými pomôckami. Tieto hry sa vyvíjali v rôznych formách a zostali populárne až do 17. storočia.

Vnútorná verzia biliardu sa objavila pravdepodobne už v 15. storočí. Ľudia, ktorí si chceli zahrať aj počas chladných zimných mesiacov alebo pri zlom počasí, preniesli hru dovnútra. Tak vznikol interiérový biliard. Hracia plocha bola čoskoro pokrytá zeleným plátnom, ktoré malo evokovať farbu trávy, čím sa zachovala kontinuita s vonkajšou verziou hry.

Prvý známy písomný dôkaz o existencii biliardového stola pochádza z roku 1470 – z inventára francúzskeho panovníka Ľudovíta XI., kde je uvedený medzi kráľovským vybavením.

Vzostup biliardu medzi šľachtou

Do polovice 16. storočia sa hra na „stolný biliard“ tešila obľube najmä vo Francúzsku a Anglicku, predovšetkým v radoch aristokracie. V priebehu 17. storočia jeho popularita výrazne narástla – v Londýne sa začali objavovať verejné biliardové stoly, čím sa hra sprístupnila širšej verejnosti. Biliard si rýchlo získal priazeň hráčov všetkých vrstiev. Mal tú výhodu, že si nevyžadoval veľkú fyzickú námahu, no zároveň preveril hráčovu presnosť, logiku a obratnosť. Navyše, bola to spoločenská aktivita vhodná pre mužov aj ženy, ktorí si pri nej mohli byť rovnocennými súpermi.

Hoci sa v tom čase biliard podobal skôr na spoločenskú zábavu než na špičkový šport, existovalo viacero jeho variantov, ktoré sa líšili pravidlami aj vybavením. Jednou z najznámejších hier toho obdobia bola „Port and King“, pri ktorej sa používali len dve gule – po jednej pre každého hráča – a palica s rozšíreným koncom, nazývaná „mace“. Tágo ako ho poznáme dnes, ešte neexistovalo.

Ako sa hral Port and King?

Hracia plocha obsahovala šesť dier, ktoré slúžili ako prekážky. Na jednom konci stola stála bránka v tvare oblúka („Port“) a na druhom drevená figúrka („King“). Hráč mal za úlohu poslať svoju guľu tak, aby prešla cez bránu správnym smerom, vrátila sa späť a jemne sa dotkla figúrky – bez toho, aby bránu alebo figúrku prevrátil. Ak sa mu to podarilo, získal bod. Hralo sa väčšinou do piatich bodov. Okrem toho hráči mohli zasiahnuť súperovu guľu a pokúsiť sa ju poslať do jamky alebo zhodiť jeho figúrku.

Táto verzia hry však nebola jednoduchá – stoly boli nerovné, gule neboli dokonale okrúhle a manipulácia s „mace“ palicou bola oveľa menej presná než s dnešným tágom.

Rozvoj v 17. a 18. storočí

V 17. storočí sa biliard rozšíril do Anglicka, kde sa stal obľúbenou hrou medzi aristokraciou. Začali sa vyrábať prvé špecializované stoly, používalo sa zelené plátno, ktoré symbolizovalo trávnik, a vznikli prvé pravidlá. V tomto období sa objavujú aj gule z dreva a neskôr zo slonoviny.

Vývoj biliardových gulí: Od dreva až po moderné materiály

Aj biliardové gule prešli počas svojej histórie zásadným vývojom. Na úplnom začiatku sa vyrábali z dreva, ktoré bolo ľahko dostupné a jednoducho spracovateľné. No približne koncom 17. storočia sa začalo presadzovať použitie slonoviny – luxusného, no zároveň problematického materiálu.

Hoci slonovinové gule neboli vždy dokonale rovnaké, pokiaľ ide o váhu a hustotu, ich popularita prudko rástla, najmä v 19. storočí. V roku 1890 sa do Londýna doviezlo približne 750 ton slonoviny – len na výrobu biliardových gulí. Odhaduje sa, že kvôli tomuto dopytu bolo každý rok zabitých okolo 12 000 slonov. Tento fakt vzbudil čoraz väčšie obavy a odpor verejnosti voči ničeniu prírody.

Na obrázku vidíme 20 000 biliardových gulí vyrobených zo slonoviny v hodnote 16 000 libier – išlo o najväčšiu zásobu na svete v tom čase. Výroba tohto množstva si vyžiadala kliešte 2 000 slonov, pričom z jedného slona sa dalo získať priemerne 10 gulí (päť z každého klu). Spoločnosť Burroughes & Watts predávala mesačne 950 gulí, čo zodpovedalo spotrebe klov 95 slonov mesačne, resp. 1 140 slonov ročne. Zdroj: https://paulshapiro.medium.com/when-plastic-saved-the-elephants-pool-balls-and-the-bakelite-revolution-a5d56bb03d37

Východisko z tejto situácie priniesol v roku 1868 americký vynálezca John Wesley Hyatt z New Yorku. Začal experimentovať s alternatívnymi materiálmi a vyvinul prvé plastové biliardové gule. Tie boli konzistentnejšie, pokiaľ išlo o ich fyzikálne vlastnosti, no spočiatku neboli dokonalé – pri silnejších úderoch sa mohli poškodiť alebo prasknúť. Hyatt preto upravoval zloženie materiálu, až kým nedosiahol požadovanú pevnosť.

Priemyselná revolúcia a technický pokrok

19. storočie prinieslo veľké zmeny. Vývoj materiálov umožnil výrobu kvalitnejších gulí, mantinelov a tág. Objavili sa prvé mechanizmy na návrat gulí, gumové mantinely a biliard sa začal profesionalizovať. V tomto období vznikli aj rôzne formy biliardu, ako napríklad francúzsky karambol, anglický snooker a americký pool.

Mantinely, osvetlenie a štandardizácia

V roku 1835 predstavil John Thurston prvé biliardové stoly vybavené mantinelmi z gumy. Hoci išlo o inováciu, tieto mantinely mali nevýhodu – v chladnom prostredí tvrdli a strácali pružnosť. Hráči ich preto museli občas nahrievať, aby zostali funkčné. Až po viac ako desiatich rokoch pokusov sa podarilo vyrobiť mantinely z vulkanizovanej gumy, ktorá si udržiavala pružnosť nezávisle od teploty. Prvý takýto mantinel bol inštalovaný v roku 1845 na biliardovom stole britskej kráľovnej Viktórie.

Vylepšenia pokračovali aj v druhej polovici 19. storočia. V 50. rokoch začal Američan Michael Phelan vyrábať mantinely s novým, vylepšeným tvarom, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj hry v USA. Práve pre svoje priekopnícke zmeny je Phelan často označovaný za otca amerického biliardu.

Osvetlenie – premena tmy na jas

V časoch, keď ešte neexistovala elektrina, bolo osvetlenie biliardového stola značnou výzvou. Na začiatku 19. storočia sa používali sviečky zavesené nad stolom. Tie však kvapkali vosk a znečisťovali hraciu plochu. Aby sa tomuto zabránilo, pod sviečky sa umiestňovali tácky – tie síce zachytávali vosk, no zároveň tienili stôl.

Sviečky neskôr vystriedali olejové lampy. Tie síce poskytovali silnejšie svetlo, ale mali rovnaký problém – kvapkajúci olej. A tak sa aj naďalej používali tácky, ktoré obmedzovali viditeľnosť na hracej ploche.

Zásadná zmena nastala v 60. rokoch 19. storočia, keď sa začalo používať plynové osvetlenie. Vďaka nemu už neboli potrebné tácky a hracia plocha bola lepšie osvetlená. Tento krok významne prispel k zlepšeniu podmienok pre hru a biliard sa stal ešte populárnejším.

20. storočie a popularizácia

V 20. storočí sa biliard stal globálnym fenoménom. Po celom svete vznikali kluby, ligy a turnaje. V USA sa pool (najmä osemgule) stal masovo obľúbeným a prenikol aj do filmov a popkultúry. Snooker si získal silnú základňu najmä v Anglicku a Ázii, pričom sa stal pravidelnou súčasťou televízneho vysielania.

Súčasnosť

Dnes je biliard rozšírený po celom svete v rôznych podobách. Hrá sa rekreačne aj profesionálne. Existujú medzinárodné federácie ako WPA (World Pool-Billiard Association) alebo IBSF (International Billiards and Snooker Federation), ktoré organizujú majstrovstvá sveta a zastrešujú súťažné pravidlá.

Zaujímavosti

• Najstarší zachovaný biliardový stôl pochádza z roku 1470.
• Napoleon Bonaparte bol vášnivým hráčom biliardu.
• Snooker je považovaný za najnáročnejšiu formu biliardu – profesionálny zápas môže trvať aj viac ako 10 hodín.
• V USA sa výraz „billiards“ často používa ako všeobecný pojem pre všetky varianty hry, ale konkrétne označuje karambol (bez dier).

História biliardu je fascinujúcou cestou naprieč storočiami. Hra, ktorá vznikla ako zábava šľachty, sa postupne vyvinula na medzinárodne uznávaný šport s miliónmi fanúšikov. Bez ohľadu na to, či preferujete snooker, karambol alebo pool, biliard spája precíznosť, taktiku a eleganciu – a práve v tom spočíva jeho večná príťažlivosť.